Narodený v Prahe 1976, vyrastal na dedine pri Liberci, pod Ještědem. Povolaním je elektrikár, študoval strednú odbornú školu. Venuje sa prírodnému staviteľstvu ako staviteľ i lektor.
Práca, ktorá ma živí, je to čo robím. Bol som dobrovoľník v dvoch organizáciach, v jednej na čiastočný úväzok. Celý čas ma to tiahlo k prírodnému staviteľstvu. Nikdy som nevedel, že to budem robiť. Začalo to tak, že som si postavil jurtu a ľudia začali chcieť, aby som im to ukázal. Prišlo to samo, vôbec som to nerobil so zámerom šíriť nejaké myšlienky, či skúsenosti a netušil som vtedy, čo budem robiť.
Ekovesnice: Nad Hodnínem, Bíle Karpaty
Čo robíš a ako si sa dostal k tomu čo robíš, ako tvojmu prioritnému záujmu?
Ja si myslím, že je to dlhá cesta. My od narodenia k smrti ideme od hmoty k duchovnu. Pomaly sa učíme obhospodarovať hmotu a tým sa učíme a rastieme. To znamená, že sa nedá na to jasne odpovedať. Prioritný záujem sa ti jednoducho vyvíja, stále sa mení s tým, ako sa vyvíjaš a rastieš a na to má vplyv spústa okolitých vecí, všetko okolo teba čo prežívaš.
Prečo si sa začal venovať prírodnému staviteľstvu?
Prírodnému staviteľstvu som sa začal venovať, pretože kamarátka prišla s tým, že si jej kamarát postavil na Zaježovej baráčik za 30 tisíc korún. A že sa tam musíme prísť pozrieť. Tak som sa tam do toho zamiloval. Pretože je to hovadina, že si niekto postaví barák za 30 tisíc korún.
Ako sa vyvinul tvoj záujem? K čomu sa to vyvinulo?
S: Vyvinulo sa to k ďaleko väčšiemu „nelpění“ a „nepotrebe nevlastníctva“, niečo nehromadiť, nevlastniť, byť hosť na Zemi. Rád tvorím ako dobrovoľne, už asi 5 rokov takto fungujem, a keď vidím, že to má význam aj pre ostatných, tak ma to baví robiť. Už nechcem robiť veci len preto, aby mi prinášali úžitok k životu čo potrebujem, pretože k životu potrebujem teplý spacák, trochu jedla a vodu, a som schopný fungovať celoročne. Ale čo mi to prináša. Tým že to robím dobrovoľne, tak mi to prináša ďaleko viac vecí, ktoré som k životu ani nepotreboval. Práveže mám dosť sociálne cítenie nastavené na „global“. Baví ma vymýšľať alebo stále premýšľam ako vytvoriť skutočnú demokraciu, aby bola funkčná, alebo opraviť tak, aby bola funkčná, teda nebola práve postavená na peniazoch. A tým, že som sa v ceste dostal k tomu dobrovoľníctvu a zistil som, že akonáhle si odstrániš zo života to hromadenie a „lpění“ na majetku, tak sa ti odstráni veľa problémov. Akákoľvek vláda by mala byť postavená na dobrovoľníctve. To verím, že sú moje hlavné priority.
Kto a akí sú záujemcovia o tvoje služby?
Sú to hlavne mladí ľudia, čo sa práve hľadajú. A u nás sa práve stávajú nachádzajúcimi.
Čo im ponúkaš?
Ja im dám tvrdú prácu, veľmi nízky komfort. Drsná práca, to ťa vylieči zo spústy kravín. Uvedomíš si skutočné hodnoty. Buď si to uvedomíš zmyslovou terapiou, napríklad tmou, alebo cez utrpenie, že navalíš veľa zaujímavej práce, činností a znížiš komfort.
Aký význam pre teba má vytvorenie siete pre týchto hľadačov?
Ľudia majú potrebu sa združovať, k niečomu patriť. Rodina, záujmový krúžok, záujmová skupina, je to jedno či robím bojové umenie, či prírodné staviteľstvo. Tak fungujú sociálne siete, že sa vždy spájajú tie záujmové skupiny, čo majú niečo spoločné.Buď majú spoločnú aktivitu alebo cieľ.
Aké je podľa teba zdieľanie poznania?
Akákoľvek komunikácia je predsa zdieľanie poznania. Ak sa jedna babka sťažuje druhej babke, že aký je jej manžel lenivec, tak zdieľa poznanie a tá druhá sa môže poučiť. Že buď nechcem tak nadávať, lebo vidím, že keď sa tak sťažujem, tak si sám komplikujem život, alebo vidím, že tí chlapi sú fakt sviniari a budem sa sťažovať tiež.
A čo výmena informácie pri konkrétnych skúsenostiach? Výmena môže byť nezištná, alebo za nejakú hodnotu.
Ja som zástancom výmeny energie. My to máme postavené na dobrovoľných príspevkoch. Ten je doporučený, postavený na doporučenom dobrovoľnom príspevku. Ukázalo sa, že keď dáš dobrovoľný príspevok bez tvojej predstavy, tak ti žiadne príspevky neprídu. Ale keď dáš jasnú predstavu a cieľ, že príspevok je minimálny, alebo doporučený minimálny, tak tí ľudia väčšinou dajú viac. Tam je zaujímavý filozofický a psychologický aspekt, podľa ktorého to funguje.
Niektorí ľudia hovoria, že robíme biznis. Ale podľa mňa robíme biznis ako by sa mal robiť. Ty meníš energiu kľudne cez financie, je to jedno, semináre sú za príspevky, človek musí niečo priniesť združeniu. My sme potom ochotní mu dať naše skúsenosti a poznatky. Ísť na takúto akciu, vytlačiť letáčiky, vydať knižky, budovať tú ekoosadu. Spústa ľudí o tom len debatuje, a to obhospodarovanie hmoty ich brzdí. Buď tým, že lietajú v obláčikoch a nie sú schopní pochopiť, že to obhospodarovanie hmoty je na výmene energie. Že to nie je len o tom, že si beriem a dostávam zadarmo, ale o tom, že aj dávam zadarmo. Prvoradé je, že dávam zadarmo a až potom môžem niečo dostať zadarmo.
Ako by si pomenoval túto skupinu ľudí?
Ja ich rozdeľujem na také tri skupiny: Jedna skupina sú Hľadajúci čo práve nachádzajú, druhá skupina sú tí ezoterický-romantici, ktorí, dosť často to je tak, že chodia do práce, žijú v konzumnej spoločnosti, chodia do práce, ale všetkých ostatných presviedčajú ako by malo byť všetko zadarmo. Ja ich volám „vyžírkové“. Túto skupinu odmietam a dostávam sa do konfliktu. Označujú ma, že po nich chceme príspevok a nemienim robiť pre „vyžírky“ to, čo si zaslúži niekto iný. Tretí sú tí, ktorí obhospodarujú hmotu, ktorý pochopili prečo tu sme, že sú s tou hmotou spätí, hrajú sa na hospodárov a obhospodarujú hmotu, namiesto toho, aby o tom kecali, tak to robia. Vedia čo chcú, už sú nachádzajúci.
Čo je pre teba ekodedina?
Niečo ako ekobarák. Podľa mňa tam nie je dôležité eko, ale logika. Hovoríme o Eko-Logickej architektúre. V názve mám tiež ekovesnice alebo ekodedina, ale tá logika je ďaleko dôležitejšia ako eko. To eko mi vzniklo z tej logiky, že som sa dostal k prírodným materiálom, tak ma hlavne zaujímalo ako ľahko, lacno a zábavne sa ten dom dá postaviť a až potom ma zaujalo, že to je vlastne ekologické. Nemám rád škatuľkovanie, ale Ekodedina môže byť aj súbor pasívnych domov. Môže byť tak označená a kľudne to budem rešpektovať. Ekodedina, to si robíme aj my, že používame prevažne prírodné materiály, sme šetrný k hospodáreniu, k prostrediu, s tým súvisia aj sociálne väzby. To znamená žiť a hospodáriť s láskou k priestoru.